Saturday, May 19, 2012

Pridavam sa k davu alebo pokusam sa najst nieco ,vdaka comu moj obchodik viac nebude prazdny

 Slnko svieti a ulice nasho maleho mesta su nahle preplnene zivotom. Vdaka kosatym korunam stromov sa zda byt vsetko este plnsie. Uz kvoli nim  viac nedovidim na druhu stranu za potok ako som zvykla v zime, ked boli konare hole.
Ludia fandia hokeju a je to citit odvsadial. Nie je  mozne prehliadat ludi so salmi s dvojkrizom omotanymi okolo krku aj napriek tomu,ze teplota vystupila nad 20 . Nie je mozne nevsimnut si auta so zapichnutymi vlajkami - najma ked mi  na prechode po sty- krat nedaju prednost. Ale odpustam im a tesim sa s nimi. Napokon, vsetci sme Slovaci - davat prednost nie je nas styl a ja dufam,ze hokejisti to potiahnu v rovnakom duchu.

U mna doma sa tiez mnohe zmenilo. Casto mi v izbach cosi lietajuce bzuci. To doteraz nebolo.  Zvonku pocut vtakov a krik deti. Uvazujem,ze som asi citliva na zvuk. To by vysvetlovalo, preco si v strachu usi vzdy zapchavam.

V praci vsak nie som taka rychla ako rychlo utekajuci cas. Nestihala som ani blogovat a od hanby si  pred vami  zakopavam  hlavu do vankusov. Tak veru- hanba mi. Netreba mi viac nakladat- ja si nalozim aj sama.

Na okennom rame sa mi susia nove hlinene hlavicky. Na policke ich troni zo sest ci sedem a vsetky su zle . Troska sa mi nedarilo. Hlavicky su mensie, nez by mali byt. Musim modelovat odznova. Uz sa ani nenamaham pisat ospravedlnujuce maily so slubmi, ze uz coskoro, len vyckajte. Ale mrzi ma to prevelice.

Cosi dobre sa vsak v poslednych dnoch predsa len narodilo:

...dlhovlasa Paulinka cislo jeden....


...hrdzava Boba....


....a nezna Paulinka cislo dva.

Coskoro pribudnu dalsie, no kym sa tak stane, verejne oznamujem ,ze uz coskoro budem 'skaredo' komercna a vobec sa za to nehanbim- prave naopak. Prve dielka tohto razu uz prisli na svet a ja sa z nich tesim ako male dieta:



 Na zaciatok som si vybrala Lizu a.........


.....malu carodejku s magickym klobukom. Az na male detaily som s odznacikmi spokojna. Troska hromzim nad zabudnutymi 'moskovymi vlaskami' ako ich ja volam, ktore sa vyrobcom vkradli pod foliu a uz sa nedaju vybrat. Aj preto si netrufam pridat ich k predaju.

Ale nevadi...,ze ano? Na prvy pokus to nie je zle. Este musim viac potlacit priatela, aby mi pomohol a hadam sa uz coskoro moj obchodik zaplni malymi odznacikmi a uz viac nikdy nebude prazdny.

Lucim sa s Vami .....veselo a nadejne....

CINKYlingyBOOM !




6 comments:

  1. Jéj roztomilé, teším sa na odznačiky, aj tvojich zajačích drobcov-bobekov by som si na nich vedela predstaviť:)

    ReplyDelete
    Replies
    1. juuu, som rada, ze sa ti lubia. a mas pravdu, tiez koketujem s tou myslienkou vsadenia malych bobekov do odznacikov. urcite pribudnu aj nejake kreslene;).cestne pionierske!

      Delete
  2. Ja Ti fandím, ako najviac viem! Náhodou tie odzančiky nie sú také prudko komerčné, je na nich predsa kus Tvojej práce:) Paulínka snáď onedlho aj u mňa na blogu:)

    ReplyDelete
    Replies
    1. teraz je fandenie popularne,ze? sa tesim, ze aj mne sa uslo, nie len hokejistom;). a s paulinkou sa , verim tomu, stretnete osobne uz tento tyzden a ako sama vidis, na blogu sa jej paci- isto nebude namietat a zapozuje aj tebe pre ten tvoj.

      Delete
  3. Juj, ta Boba je ako prava Boba, stacilo ju vidiet v relacii, a hned ako som uvidela fotku tejto Boby, bolo mi jasne, ze to ta ista farebna kreativna dievcina :) xxx

    ReplyDelete
    Replies
    1. tak potom som trafila klinec po hlavicke;) hlavne,ze Boba samotna sa v nej videla. to ma potesilo;).

      Delete