O peciatke

Kazde rano, ak sa to ovsem da, si pocas jedenia jogurtu a Bebe keksov , citam clanky na nete. Dnes som surfovala medzi blogmi s navodmi , ako si jednoducho zoriginalnit svoju tvorbu. Zaujali ma najma peciatky . Asi preto,ze uz dlhsie koketujem s myslienkou si  nejaku objednat. Ale domaca vyroba je predsa len domaca vyroba a usetrenie peniazkov je len dalsie plus. Tak som zabehla do papiernictva a kupila si tam najvacsiu gumu na gumovanie, aku tam mali. Hladala som aj rydla, ale tie sa zial objednavaju. Takze som napokon skoncila so svojimi starymi, prilis hrubymi na takuto detailnu pracu. Nuz co uz, robila som, co sa dalo.
A takto nejak to vyzeralo, krok za krokom, ako sa moja peciatka rodila:

Najskor som si na gumu nakreslila jednoduchu kresbu zajaca a pod nu zrkadlovo nazov Bobek.

Guma bola makkucka, rylo sa lahko, len siroky koniec rydla ma mrzel a chvilu som veru zvazovala, ci sa do napisu vobec pustit.

Napokon som to nevzdala a lenco bola peciatka na svete, pokrstila som ju atramentom a vyskusala.

Najskor som nou peciatkovala  biely papier a zhotovila si darcekove karticky...

 ..potom som ju vyskusala na farebnych papieroch a nakoniec som nou opeciatkovala aj papier krepovy...

...lebo som chcela zistit ako by vyzeral taky moj vlastny bobekovsky  baliaci papier.

S vysledkom nie som maximalne spokojna, ale pohlad na peciatku ma hreje a to sa mi rata. Navyse, gumy som si kupila dve. Tu druhu vsak pouzijem az vtedy, ked si zaobstaram kvalitnejsie rydla.

Mozno sa to ani nezda, ale cele toto peciatkovanie mi zobralo pol dna. Nastastie mi ostalo dost casu aj na babiky. Nacakali sa uz prilis dlho.....

Nebolo by fer nechat ich dalsiu noc prespat v ich hlinenych farbach.

Prezradim,ze jeden z tychto dvoch sa coskoro premeni na detsku dusicku....

.. druhy na anjela.

Ktory bude ktory, este netusim.

Zato v babikach mam jasno, lebo jedna ma byt vystredna, druha zas utiahnuta.

A zajacik? Toho mi je najviac luto....lebo ako sondujem svojou postou, tak sondujem,  neviem najst toho, kto si ho vyziadal. Preto ak nahodou cita tieto riadky, nech mi napise.

Vonku sa uz pomaly stmieva.

Coskoro budem musiet zapnut svetla.

U mna sa den este neskoncil .

No ak sa konci u vas, tak vam zvonim tichucko, tak tichucko, ako sa len da...

cincincin.....

Jedna kopa !

Boom. Vsetko sa mi straca v jednej velkej kope ! Trosku tu a troska tam - a vysledok akoby nikde nebol.  Vzdy niekto zavola, ktosi zaklope na dvere, kamsi treba utekat, cosi treba nakupit.....a ked nikto neklope, nevola a nicoho nechyba, chce sa mi az chorobne tuzobne spat.
Vsetko by som mohla zvalit na pocasie. To mi nikto nebude zazlievat.
Alebo na moju fenku Holly. Lebo ta sa vzdy prida. Schuli sa pod dekou do klbka a hreje ma na brusku tak prijemne, ze sa snivaniu nadobro neda odolat.
Podobne by som mohla vinit mileho, ktory uz lezi v nemocnici a zajtra ho caka operacia kolena. Myslienky mam kvoli nemu ta-tam - v sukromnej izbe , kde teraz odpociva a sleduje program na plazmovej televizii (tot posledne info).
Nech vsak zvalim vinu na kohokolvek, v konecnom dosledku som to ja, koho ta 'kopa' mrzi a kto si za nu moze.

Vlastne ani sama neviem, ci to bolo vsetko az tak na skodu ... Lebo ak by sa  ta kopa nespravila, nebolo by ani mojich novych sandalok, ktore si doma potajme obuvam, lebo vonku je zatial na ne prilis vela mlak.

A nebolo by ani toho najlepsieho zeleninoveho kolaca, aky som kedy napiekla z cukety , spaldovej mucky a trstinoveho cukru.

Rovnako by nebolo ani sladuckych marhul , ktorym neodolal nik, kto sa u mna zastavil.

Na svet by neprisli ani nove nalepky.....

..ci dve malicke babiky, ktore spolu s ostatnymi trpezlivo cakaju na 'make-up'.

Nuz a nemala by som ani tuto malu kyticku zltych ruzi, ktorych krase som dnes, pri nakupe potravin do nemocnice, podlahla.

Smeju sa na mna zo stola a vravia mi, aby som na nejaku pomyselnu 'kopu' zabudla. Lebo  vsetko je presne tak ako ma byt.

Hm, mohol by niekto tak krasny klamat?

Na zaver z kopy cinkiliniek vyberam pre dnesok tu najklasickejsiu aku poznam :

CINK CINK ...

Iba tak verejne uvazujem...

Divam sa okolo seba a citim sa ako krtko -doslovne, zahrabana medzi  latkami , nitami, sackom na odpadky, paletou, dvd-prehravacom, ceruzami a fixami..... Moj byt vola po prachovke a ja mu ju dnes dozicim. Hned ako dopisem tieto riadky. A potom si zas sadnem a budem pracovat na dalsej- posledne  tyzdne uz ani sama neviem kolkej- babike.
Aj sa sama seba pytam, ci sa uz ludom nezunuju a ked uz nie hned teraz, tak mozno uz coskoro zacnu - lebo, co si budeme nahovarat? Su si podobne. Ine saticky, ine vlasky, ale zaklad je rovnaky. Rada by som sa posunula kusok dopredu a vytvorila cosi uplne ine a originalne, ale nielen, ze ma teraz objednavky nepustia, ale ani nic originalne sa netvori, ked niekto silou mocou chce. Ja si na to pockam. Naivne ocakavam, ze sa k tomu dopatram , ked budem dookola robit to iste. Az raz zistim,ze je to uz uplne ine a ja som si to ani nevsimla. Rada by som zalovila vo svojom starom pocitaci a vytiahla odtial fotky mojich prvych babik. Asi by ste sa chytali za hlavu.
A ja som s nimi- vazeni a mili- behala po New Yorku a snazila sa ich predat. Zakopavam sa hanbou pod zem uz len pri pomysleni na to. Nastastie, pocitac odisiel do pocitacoveho neba  a fotky mojich prvotin s nimi.
No mam tu jednu- vola sa Babetka a je sucastou mojej uz-celu-vecnost-chystanej -knihy. Neplanovala som sem ponuknut vobec nic z tohto mojho 'sna', ale budis . Hla :

Na fotke to mozno nie je az tak dobre vidiet, ale Babetka ma nie len rucky ale aj nozky drotene.
Zaroven nikdy nebola az tak stabilna ako jej mladsie rovesnicky.
A tu su, rad radom, ako sa jedna za druhou rodili:

-najskor to bola placha Lenka:

- po nej smela Rebeca :

- tak seversky chladna Chantal :

- chichotava Lola :

- a bodku na zaver dava tajomna Joelene :

 To ich ale je pozehnane. Ani sa mi verit nechce, ze som ich tolke v poslednych dnoch zhotovila. A dalsie sa pytaju na svet. No...ako som uz pisala, tak ucinim az ked pobeham byt s prachovkou a vysavacom. Hadam to mojim prstom prospeje.

S laskou zvonim CINK-cink-Cink !

Pridavam sa k davu alebo pokusam sa najst nieco ,vdaka comu moj obchodik viac nebude prazdny

 Slnko svieti a ulice nasho maleho mesta su nahle preplnene zivotom. Vdaka kosatym korunam stromov sa zda byt vsetko este plnsie. Uz kvoli nim  viac nedovidim na druhu stranu za potok ako som zvykla v zime, ked boli konare hole.
Ludia fandia hokeju a je to citit odvsadial. Nie je  mozne prehliadat ludi so salmi s dvojkrizom omotanymi okolo krku aj napriek tomu,ze teplota vystupila nad 20 . Nie je mozne nevsimnut si auta so zapichnutymi vlajkami - najma ked mi  na prechode po sty- krat nedaju prednost. Ale odpustam im a tesim sa s nimi. Napokon, vsetci sme Slovaci - davat prednost nie je nas styl a ja dufam,ze hokejisti to potiahnu v rovnakom duchu.

U mna doma sa tiez mnohe zmenilo. Casto mi v izbach cosi lietajuce bzuci. To doteraz nebolo.  Zvonku pocut vtakov a krik deti. Uvazujem,ze som asi citliva na zvuk. To by vysvetlovalo, preco si v strachu usi vzdy zapchavam.

V praci vsak nie som taka rychla ako rychlo utekajuci cas. Nestihala som ani blogovat a od hanby si  pred vami  zakopavam  hlavu do vankusov. Tak veru- hanba mi. Netreba mi viac nakladat- ja si nalozim aj sama.

Na okennom rame sa mi susia nove hlinene hlavicky. Na policke ich troni zo sest ci sedem a vsetky su zle . Troska sa mi nedarilo. Hlavicky su mensie, nez by mali byt. Musim modelovat odznova. Uz sa ani nenamaham pisat ospravedlnujuce maily so slubmi, ze uz coskoro, len vyckajte. Ale mrzi ma to prevelice.

Cosi dobre sa vsak v poslednych dnoch predsa len narodilo:

...dlhovlasa Paulinka cislo jeden....

...hrdzava Boba....

....a nezna Paulinka cislo dva.

Coskoro pribudnu dalsie, no kym sa tak stane, verejne oznamujem ,ze uz coskoro budem 'skaredo' komercna a vobec sa za to nehanbim- prave naopak. Prve dielka tohto razu uz prisli na svet a ja sa z nich tesim ako male dieta:

 Na zaciatok som si vybrala Lizu a.........

.....malu carodejku s magickym klobukom. Az na male detaily som s odznacikmi spokojna. Troska hromzim nad zabudnutymi 'moskovymi vlaskami' ako ich ja volam, ktore sa vyrobcom vkradli pod foliu a uz sa nedaju vybrat. Aj preto si netrufam pridat ich k predaju.

Ale nevadi...,ze ano? Na prvy pokus to nie je zle. Este musim viac potlacit priatela, aby mi pomohol a hadam sa uz coskoro moj obchodik zaplni malymi odznacikmi a uz viac nikdy nebude prazdny.

Lucim sa s Vami .....veselo a nadejne....

CINKYlingyBOOM !

Zase som o rok starsia

Narodeniny som mala presne prveho maja. Oficialne mam 32 rokov. Na kolko sa citim- nie je dolezite, pre mna su ohladom veku dolezite fakty.
A tak som v zaplave slnecneho svetla- den pred zahradnou oslavou mojich narodenin ,ked som chystala stoly a stolicky- zbadala jemne vrasky okolo svojich kolien. Kedy sa tam stihli objavit?
Vyzeram s nimi na 32?
Pod oci si kazdy den natieram lekarnickou vrelo odporucany kremik proti vraskam. Usmejem sa a bum, su tam. Male vrasky ,ktore ktosi kdesi nazval stracimi nozkami .
Asi by bolo divne,keby som ich v 32 nemala....
Rukou sa opriem o okraj pohovky, pokozka sa mi zvlni, zvraskavie. Chvilu jej trva,kym sa vrati spat a narovna.
Niet si viac co nahovarat -mam 32.
Co si budem klamat? Proti casu sa neda bojovat.
A tak som vynimocne, hoci ja sperky nemusim, vytiahla niekolko extravagantnych kuskov s ciernymi pierkami a ozdobila sa nimi na oslavu. Chcela som byt viac zenska nez kedykolvek predtym. Uz niet na co cakat. Navyse, vzdy si pripominam veticku, ktoru mi pred rokom povedala ista Ceska v Londyne: kazdym dnom to bude uz len horsie, preto sa dnes netrap, ale tes.

Nemyslim,ze 32-hy rok  je nejakym milnikom v zivote zeny. Hoci ... isty ilustrator detskych knih mi raz povedal,ze prave 32 rok je rokom, kedy sa mozu stat zazraky. Asi mal na mysli Beatrix Potter. Ibaze ja nie som Beatrix Potterova ale Vierka Cechova. Tym nevravim,ze na zazraky neverim. Naopak. Uz zopar sa mi ich stalo. A rada si pockam na tie tohtorocne. A pockam si na ne vo velkom style- mozno troska  malichernom,ale co tam po tom! Mam predsa 32 a ako povedala aj samotna Beatrix- uz niet na co cakat a kazdy den sa pocita.

Tak som si v obchodiku na rohu kupila parfem a teraz sa nim voniam od hlavy az po paty.
Na remeselnych trhoch v Kosiciach som sa dozdobila naramkami:

..lebo jeden nestacil, zobrala som si hned tri.

V sekaci som si vcera navyse nakupila zopar veci -sebecky len pre seba ,aby som tu 32 prechodila nie len navonana ale aj pekne oblecena:

A tak do mojho satnika  pribudol zeleno-sivy sveter a pletene sivo-hnede pancusky....

...namornicky modra vesticka....

...a jedno jednoduche biele tricko verzus jedno s potlacou.

Mrzi ma troska, ze vsetka praca sla na par dni bokom a teraz dohanam zameskane.

Jedna z babik caka na dokoncenie a traja Bobekovia na zverejnenie.Hla, tu su:

Aj preto sa teraz s Vami rozlucim a odchadzam s pohladom na tu trosku sladkeho, co mi z oslavy este ostala.

Cinkylinky !

I feel like a star today !

Taaaak a je to vonku!
Este pocas rannej prechadzky s Holly zastavila som v novinovom stanku v centre nasho maleho mesta , aby som sa popytala,ci uz doslo nove cislo mesacnika Noveho Casu - Pekne Byvanie. A doslo !
Planovala som sa mrknut don az doma, ibaze som nevydrzala a este tam- na namesti, nalistovala som si kolonku Kumst a TAM-TA-DA-DAAAAAA - moje babiky su tam !
V zaplave uzasnych fotografii a napadov.....

....sa na citatela takto koketne usmievaju moje malicke :

Pripomenulo mi to casy davno minule, ked som sa po vyhre v istej literarnej sutazi takto znudena objavila v Ucitelskych novinach:

Aj vtedy som sa citila ako 'hviezda' a cely den mi prsalo do nosa:))))).

CiLiLiNKy !