Mimo misu

Konecne sa mi podarilo urobit nieco pomimo. Ukradla som si cas, len aby som potesila svoje tvrdohlave-robim len to, co chcem- JA. U stolara v meste som si dala narezat drevene dosticky,na ktore som nalepila svoje fotky. Citila som sa inac,ked som na nich pracovala....mozno to bolo sposobene tym,ze som sa konecne pri praci aj zapotila. Mala som ruky biele od brusenia a v celom byte to vonalo drevom. Nevarila som, ani nepiekla,jedla som Bebe keksy a psa vencila vybehnutim z panelaka(okrem rannych vybehov,aby som ju zas uplne neukratila o to,co si zasluzi),aby som usetrila cas. Vecer som si lihala do postele nahnevana,ze dres je plny riadu a vianocny stromcek este stale stoji ozdobeny v obyvacke. Spavala som malo, lebo som chcela znova pracovat.

Vcera som  vsetky drevene dosticky  dokoncila a  pridala do obchodika na sashe.sk. Neskor som ich  ulozila do kozeneho kufrika zo second-handu, z ktoreho som ich dnes vytiahla, aby mi zapozovali  pre blog. Tu su:

 placha Tamiene;

mala Clementine;

 zvedava Alicka;

 Je ich viac, presne o tri viac.
Len som ich uz necvakla.
Nechala som ich spat zahrabane v handrickach na dne kufrika.

Je im tam teplucko. Nie ako babikam, ktore uz niekolko dni nedobrovolne cakaju na vlasky a oblecenie.

Prave sa idem 'do nich' pustit. Urcite ich nestihnem dokoncit, ale to nevadi. V priebehu najblizsich dni budu urcite, leda ak by mi v tej krutej zime, ktora tu na vychode stale vladne odmrzli ruky.

A....,aby som nezabudla - tento vikend sa v Bratislave kona Valentinska burza. Chysta sa na nu mnoho bab zo Sashe. Zavidim im. Zavidim kazdemu, kto byva poblizku a bude sa moct ist pokochat rucne robenou pracou. Priznam sa, ze mi podobne akcie chybaju. Chybaju mi aj osobne kontakty s tvorivymi ludmi. Viete, len tak, na ukradnutie inspiracie ci  povzbudenie. Zivot na vychode mi dava pocit odstrihnutej od sveta. Viem, zvelicujem. Nikto ma predsa nedrzi, mozem cestovat...... Aj som sa pokusila navrhnut celodenny vylet...,ale bol to 'nepochopeny' pokus:
,,Nepotrebujes predavat, chces len nakupovat?''
,,No nie, nechcem nakupovat. Chcem to vidiet.''
,,Takze nechces ani predavat, ani nakupovat?''
,,Tak nieco by som si isto kupila ,keby som tam bola...''
,,Nie je to trochu drahy spaz, cestovat cez pol republiky , aby si si pozrela nieco, co mozes vidiet aj na sashe stranke?''
 Co som cakala???

Uskromnujem sa teda s prilohou SME a s clankom o Sasi Smidakovej. Hrejive citanie,o ktorom som tolko pocula este skor, nez vobec vyslo na svet.
Vcera mi nasi doma dali precitat clanok o istom chlapikovi, co vyraba hracky z dreva a pomaha mu cela rodina. Ten clanok je uverejneny v aktualnom cisle casopisu  Zivot. Padlo mi dobre si ho precitat. Ale osobnemu kontaktu s handmade vecickami sa to vyrovnat nemoze. Nemoze sa to s tym ani porovnat.
Nebo a zem. A tak dufam,ze raz budem mat more casu a more penazi a ak budem niekam chciet ist, tak tam pojdem a nebudem sa uskromnovat. Raz ...!

                                                              Cililink !

Robim vsetko mozne, len nie to,co mam

Poznate to? Mate cosi na praci ,musite to urobit . Skor ci neskor musite.
No prv, nez sa do toho pustite, urobite este toto a potom tamto.... U mna je to stale tak. Uz niekolko mesiacov odkladam obaly na dva fotoalbumy ,ktore mi ista zakaznicka poslala. Citim sa vinne ,ze ich tak dlho  u seba schovavam a nie a nie ich 'obliect'.
Az teraz.
Ked sa mi doslova 'nakopili' zakazky na velke babiky, chytam prvy fotoalbum a striham a sijem....radujem sa z kazdeho jedneho stehu ako male dieta.
 ,,Uz iba  jeden  , potom pojdem, slubujem....'' nahovaram si, ale pravda je taka, ze som sa do babik este nepustila. Hlavicky netrpezlivo cakaju na parapetnej doske, kedy im dam make-up.
Mozem ja za to,ze mam taku povahu? Radsej robim veci z vlastnej vole, nie ked som k nim prinutena.
Navyse, vcera som sa zabavala aj s fotakom a obsivanie fotoalbumu som si fotila. To tiez nezvyknem. Ale teraz nelutujem. Lebo inac by som nemala tieto zabery, ako.....

ked vyberam vhodne obrazky. Rozhodla som sa pre vtacikov . Budu pre dievcatko. Chlapcek bude mat rybicky. Napadlo ma totiz, ze so vtacikmi je to ako so spomienkami. Strnk-brnk a uz su prec. (Podobne aj rybicky, len zblnk-zblnk a odplavaju prec.)

Dlho som zvazovala ako obrazky na prednej strane zoradit. Chcela som ich tam dat vsetky, ale opustila som od toho a nechala vsetkom na jednom- no zato najvacsom vtacatku.

 Silo sa mi jedna basen....

A este vcera vecer vyzeral fotoalbum takto. Bola som prilis unavena, aby som cokolvek na nom menila, no dnes to vidim inak. Este nie je dokonceny, mnohe pribudne ,ale uz si chystam noznice, lebo nieco pravdepodobne aj ubudne.

Takmer som zabudla, v ramci robenia vsetkeho mozneho len nie toho, co mam, som sa hrala s fotkami a teda aj navrhmi na nalepky. Dostala som slub, ze dnes vecer sa im da finalny look a tak sa tesim ako male dieta. Viem presne ako maju vyzerat.....

Kuk na neopracovany navrh.

Nuz a to je asi vsetko, ak  odratam aj  dnesnu navstevu u stolara, u ktoreho som si bola  dat zarezervovat drevene dosticky na bodkovane obrazy.

Myslim, ze je nacase, aby som pristupila k svojej praci zodpovednejsie a neodklala potrebne na neskor. Je pravda,ze v strese sa niekedy podaria veci lepsie ako v pokoji...., ale na tom by stavat nemala. Lucim sa teda, lebo ani pisanie blogu som v dnesnom harmonograme nemala naplanovane. Ach  jaaaaaj,ale ze nie som sama,ze?

Cingi-bom!

ps: ohladom mojho posledneho blogu, oznamujem iba,ze veci dopadli zle, zle,zle..... nemozem vsak o nich pisat do blogu o fotoalbume, lebo si to nezasluzia. Pisem 'moje' modlenie ,aby som sa niekoho nedotkla , stoji za 'prd'. Malickym, co odisli, uz je dufam v psom nebicku teplucko. Pre nich cinkam tichucko na zaver ,iba:  cink-cinky-cink.

Modlim sa...

 V poslednych dnoch som sa mnohokrat pristihla,ako sa modlim. Najsmutnejsie na tom je, ze ani netusim ku komu. Chcela by som v nieco verit, ale nejde mi to. Cim viac sa snazim, tym viac smiesna sa citim. Zaludok mi zvlastne zviera,v takom krcovom napati......cosi mi hovori, aby som prestala lutostne mysliet a zacala konat.
Aj som konala.
Vytocila som cisla.
Sla som tam osobne.
Navrhla pomoc.
Zivot si naplanoval cosi ine.
Zapinam pocitac o cosi castejsie ako bezne. Hladam,snorim, citam....kazdy riadok.
Som pomatena? Potrebujem prasky?
Najhorsie na tom je, ze nechapem, preco to my- LUDIA robime.
Nechcem zniet zahadne. Pisem o zvieratkach,ktore trpia.  Facebook je ich plny. Internet je nimi nasyteny. To aby sa nezabudlo. I ja zdielam. Ale to mi na hrdinske 'bitie sa do hrude' nestaci.
Asi so mnou nie je vsetko v poriadku, neviem si vychutnat ani hrncek horuceho caju, ani teplo pod dekou....myslim na to, ze ja sa mam a oni nie. Viac, nez kedykolvek predtym si uvedomujem, aka som naivna. Co vsetko sa okolo deje a dialo. I to, ze nemam hrosiu kozu a ak sa vcas neprepleskam, tak nikdy nikomu nepomozem co i len darovanim jedla,prikryvok ci hraciek. Alebo sa uz nebudem moct modlit, aby tieto stiplave - do kosti lezuce zimy prestali.

Aj preto som vcera isla s priatelom do Kosic a v nakupnom centre som hladala naplaste radosti. Neskor v aute padla veta, ze: ,,...to je mile, ked vam zenam staci aj drobnost a tak sa z nej tesite.'' Doteraz sa tesim. Z pletenych rukaviciek, z maleho srnciatka na dlhej tenuckej retiazke a z penazenky so zajaco-srnkou . Vsetko vyhodna kupa, vsetko vypredaj.

Dnes som sa  potesila tiez. Dosla mi objednavka na platacie nite(alebo sa spravne volaju latacie ?). Mala som stastie pred par dnami, ked som nahodne natrafila na distributora a mohla si z katalogu vybrat odtiene podla zelania.

Coskoro z nich budu dennicky, ako tieto:

Najradsej by som z nich sila hned a zaraz, ale nemozem zabudat ani na velke babiky. Naposledy som zhotovila tieto dve :

a na dalsie sa 'caka'. Zacnem na nich pracovat hned ako dokoncim tento blog . Vlastne hned po tom, ako do treskucej zimy vonku zoberiem vyvencit svoju Holly. Potom sa vinne-nevinne zababusim do deky, zapnem telku a budem modelovat..... A budem modelovat aj ked u mna zazvoni zvoncek a pride ma navstivit sestra s jej Lujzou Bananovou(yorkie, ktory miluje banany) a budem modelovat aj vtedy, ked uz bude vonku davno tma.

Nuz a poritom vsetkom, sa nezabudnem nadalej modlit.

cinky-cink

Nezaspala som na vavrinoch len robota mi ide pomaly

Hoci sa moze zdat,ze v poslednej dobe nic nerobim, nie je to tak. Nie som sice na seba hrda,ze mi robota ide tak pomaly, ale ked vecer za tmy koncim viem,ze som stihla,co sa stihnut dalo. Kazde rano si pocas chrumania ranajok prejdem blogmi a zurnalikmi a zavistlivo si obzeram,co kto stihol. Obdivujem vsetkych, ktori tvoria po praci a obcas...., mam taky pocit, ze tvoria viac nez ja, co som doma cely den.

A mozno iba maju tajny recept ako neodbehovat, ako nemlsat, ako sa nedat odlakat od prace.... Ma ho niekto tam vonku a nevadilo by mu sa on podelit? Tak prosim sem s nim! Som v nudzi..... a keby niekto pocul o obchode s nahradnymi rukami, tiez si poprosim adresu. Zisli by sa.

Tak ja aspon takto narychlo, v ramci setrenia casu a obmedzenia 'odbehovania si', prikladam zopar fotiek cvaknutych dnes rano. Tieto dve slecny a jeden pan na mna uz netrpezlivo cakaju. Akoby nie, ved su holucki a to sa predsa nepatri.......

Iba jednu babiku som zatial stihla obliect, hoci aj jej chyba tasticka , rukavicky a teplucky sal (myslim ,ze sa pustim do pletenia,lebo pleteny salik je pleteny salik a urcite teplejsi a kvalitnejsi nez latkovy).

V ramci 'setrenia' som sa rozhodla priniest do svojho obchodika nieco, co sa moze 'rozmnozovat' same. Tym mam na mysli pohladnice, kalendariky, nalepky.... Tak som sa pustila do kreslenia a toto sa narodilo:

Len sa este budem musiet vybrat do reklamky a dohodnut tlac. Priznam sa,ze som v poslednej dobe dostavala maily so ziadostou o knihu. Mnohi si ziadali len akesi brozurky s fotografiami mojich babik. Chvilku som ten navrh odmietala ale vlastne preco nie? Navyse , v pocitaci uz mam ulozene  dva nafotene pribehy, ktore cakaju ,co sa s nimi bude diat. Juj, ved vravim,ze mi chyba este aspon jeden par volnych ruk!

Nuz a co sa mojich malych babik a anjelskych dusiciek tyka, ani na tie som nezabudla. Cosi som premalovala, cosi prelakovala, nieco mi este kde-tu treba zbrusit. Pre blog mi zapozovala iba jedna z malickych, ostatne sa hanbia. Vraj az budu vyzerat lepsie, potom sa rady nafotia. Sama sa nerada fotim, preto respektujem.

Ah jaj! To uz je tolko hodin? Nevravim? Ten cas sialene rychlo leti! No skor, ako sa rozlucim, rada by som posepkala dobru spravu od nas z domu. O com som pisala v poslednom blogu, sa napokon dobre skoncilo  a hoci este nemame vysledky z krvnych  testov , nateraz sa zda,ze to zle je zazehnane. Ako hovoria Anglicania : my fingers are crossed a vsetko dobre zelam aj vam....

Cingilingibom!

V novom roku...

Hovori sa,ze jak na novy rok,tak po cely rok. Mam 31 rokov, no neviem potvrdit,  ci je to tak. Beztak dufam,ze to ani nahodou nie je pravda,lebo ten moj rok nezacal najlepsie. Viete ako sa tiez vravi,ze zdravie je to najdolezitejsie,co mame? Tak za tento vyrok dam ruku do ohna .Smutne je,ze prave zdravie nam(cim myslim moju rodinu)zacalo zaciatkom roka pretekat pomedzi prsty. Bala som sa a stale sa bojim,ako 'vsetko' dopadne. Odrazu sa mi zdaju vsetky moje osobne aj zdravotne problemy malicherne v porovnani s tym...,o com nemozem  a ani nechcem pisat. Napokon, tiez sa vravi,ze vsetko zle je na nieco dobre. Zatial iba smatram rukami a hladam nieco pozitivne vsade  kam idem, kam sa pozriem- hladam ho v strach nahanajucich informaciach na nete, v marhulovo natretej nemocnicnej izbe, v tvarach rodicov ,zdravotnych sestier i  lekarov a napokon aj v tej svojej. Usmievam sa, lebo verim,ze zle veci sa usmevu vyhybaju. A tvorim, lebo musim. Najradsej by som vsetko odlozila bokom,ale nemozem. Najom za byt, dan za psika,uhradit provizie, uctovnicka........vsetko sa kopi a nepocka. A mozno je to tak lepsie,lebo ked ruky robia, zamestnaju aj hlavu. Cas leti a ja sa modlim, za seba a ani neviem komu, aby som najblizsie, az budem pisat blog,mala iba same dobre spravy.

Na zaver posuniem bokom strach,aby som vniesla trocha farieb medzi pismenka. Od vianoc som toho vela nevytvorila, ale nieco predsa len. Medzi inym aj Viviene a Tamiene. Su to sestry a hoci su velmi odlisne, zdielaju rovnaky sen- o tanci v nasuchorenych suknickach, o baletnych topankach, o potlesku a uspechu . Netusila som ,ake budu, az budu. Nikdy to neviem, ked tvorim babiky. Z hliny sa vykluje hlavicka, z drotu telicko a ja iba pridavam,co sa pyta. Odrazu je babika na svete. Divam sa na nu a ona mi o sebe vsetko povie....

Napriklad to,ze rada tancuje. Ze ma rada obdiv a slavu. Ze si veri, lebo bez dovery to nejde. Ze je zo sestier ta starsia a mozno aj preto odvaznejsia. Ze ju len tak hocico neurazi, nezlomi,lebo sa vie smiat a to i na sebe samej.

Je presvedciva, poviem vam. Navyse prezradim,ze sa vie pritazlivo koketne smiat ocami. Zvadza kazdeho, kto k nam pride;).

Tamiene je mladsia a ...ina. Asi preto,ze sa rodila v nemocnici . Nemocnicny vzduch, nekonecne dlhe minuty , zvuk krokov po dlhych chodbach....,kto by sa usmieval?

Ale za to nie je zla.Och to nie! Je az privelmi mila a pre druheho by spravila cokolvek. Len si neveri....hlada pomocnu ruku na splnenie svojich snov vsade,len nie v sebe . Teraz stoji na stole vedla svojej sestry a hoci si kazda hladi inym smerom,hadam sa jedna od druhej cosi naucia.A mozno by Tamiene stacila jedna detska dusicka...,

ake som zacala v poslednej dobe vyrabat. Kedysi davno to mal byt 'roman' a detskej dusicke menom Braska. Ale o tom psssst, lebo ktohovie, mozno ten Braskin pribeh raz napisem.

Moja posledna detska dusicka ....

.....a jedna z prvych detskych dusiciek.

Nuz a tito dvaja su dalsim  surodeneckym parom v mojej zbierke babik, a zaroven poslednym vytvorom, ktory do dnesneho blogu pridavam. Vytvoreni boli na zelanie a uz par dni nie su pri mne,ale vo svojom novom domove. Trvalo dlho,kym prisli na svet. Velmi sa im nechcelo. Asi tak,ako sa ani mne teraz  nechce vytiahnut z pruteneho kosika krabicku s hlinou a pracovat.  Nie,nie preto,ze by som bola leniva. Ale preto,ze by som si najradsej obliekla vetrovku,obula cizmy a vybrala sa tam, na koniec mesta, kde som uz dnes bola,aby som robila spolocnost niekomu, koho mam velmi rada. Len cas na rohu mojho monitora mi vravi,ze som blazon.  Ze uz je neskoro, ze uz nikam nemam ist. Ze sa to nepatri,ze aj zajtra je den . Vravim mu:,,Ale ved ja vieeeeem...,ja len....tak teda aspon zavolam.''

A s vami sa rozlucim v nadeji, ze na vasom zaciatku noveho roka by ste nic, ale ze vobec nic nemenili,ani keby ste mohli.

.........

Vianocny cas.....

Vianoce sa u mna tento rok zacali predcasne,ked som si v schranke nasla zlty papierik .Vecer na poste som si potom vyzdvihla balicek. Necakala som ho. Necakala som nic, co v nom bolo a o to mal  pre mna vyssiu hodnotu. Nasla som v nom flasu domaceho medu, takeho jemneho, aky som este nejedla.

 Boli v nom  i susene figy, v papierovej obalke par zaujimavych nastrihanych papierikov , v sacocku zopar veselych gombikov - to pre pripad,ze by sa niekedy mozno zisli , v ruzovej krabicke v zivici zaliaty privesok  anjela a mala brosnicka pre mna.

Tazko si viem predstavit krajsi zaciatok. Po par rokoch v zahranici, kde som si odkrutila i Vianoce bez stromceka, darcekov a rodiny, ked som v samej sebe Vianoce radsej zavrhla a tvarila sa,ze tento rok proste nie su ,aby som sa uchranila pred smutkom, som si tohtorocne Vianoce  vychutnala a stale si ich vychutnavam ako sa len da. Moj bytik sa ligoce ozdobami, mam ich vsade - este aj v kupelni a na zachode!

Niektore so mnou pricestovali z mojich ciest a schovavaju v sebe vela spomienok, ine su nove a spomienky si prave tvoria.

Ako ten anjelik so srdcom v rukach, ktoreho som dostala od maminy pod stromcek. Teraz sa hrdo vypina na policke vedla nocnej lampy a  hrajucej sklenenej guli a sudiac podla jeho sirokeho usmevu, je mu tam dobre.

Vianoce sa spajaju aj s tradicnym  vianocnym jedlom a sladkymi kolacmi. U nas doma sa vzdy vela vypekalo, ale boli sme skor zovreta-taka sukromna rodinka. Ak si dobre pamatam bol to len tradicny 'belus',ktory sme obcas  dostali od starych rodicov ,inac sme si jedlo 'nevymienali'. Ked starka po maminej strane ochorela, niesli sme jej nase kolaciky,ale to nebolo to, co som zazila teraz. Az tieto Vianoce mi   ukazali, co to znamena podelit sa s domacimi pochutkami v pravom slova zmysle.Ani som sa nenazdala a na balkone mi tronila krabica plna sladkych kolacov od vymyslu sveta.A tak som piekla a piekla a balila aj ja.

 I vianocnych balickov bolo tohto roka pozehnane. Priznavam, troska som sa v nich stratila. Utekala mi prava pointa Vianoc a v hlave som si dookola zapinala kalkulacku,aby som nebodaj niekoho neobdarovala mensim darcekom. Hanbim sa za to, lebo Vianoce nie su o tom. Nie som silno veriaca a Vianoce skor vnimam ako cas na obdaruvanie bliznych nez ako oslavu narodenia Jezisa. No ked som od priatela a od maminy dostala tolko darcekov,ze sa to spocitat nedalo, ostala som zaskocena a vecer som v posteli nedokazala usnut. Dookola som sa pytala,ze preco mi toho tolko nakupili. Ze ved stacilo len toto alebo mozno len hento.... Citila som sa zle,ze som nekupila viac. Ze som tu hlupu kriklavu tasku radsej nevlozila do kosika, ze som nehladala este nejaky sveter navyse.... Zaspala som len pri predstave ,ze po Vianociach dokupim.... Ale rata sa to???

K pravej atmosfere Vianoc ma vratili  knihy. U nas sa traduje, ze pod stromcekom kniha chybat nesmie. Ako dieta som milovala ,ked som sa den po Vianociach zobudila ako prva, vonku bola este tma a ja som sa skrcila v kresle vedla stromceka, zapalila na nom sviecky a citala som.  Na fotke,ktoru tu prikladam  su dve knihy ,ktore ma tieto Vianoce  sprevadzali ,ale len jedna z nich bola darcekom. Odo mna mne - Balada o srdci. Neodolala som a nelutujem. Dakujem Petre Hilbert za tento skvost. Citala som si ju septom a na tu chvilu vsetko v nej ozilo...

Tak take boli moje Vianoce. Prve v novom byte, prve pre moju Holly( tie minule asi stravila niekde vonku ,este pri mamine) ... Pod stromcekom si nasla zeleneho gumeneho draka a z toho jedineho darceka sa tesila ako male dieta! Teraz spinka vo svojej latkovej bude , stocena do klbka. Stromcek blika, aj ked je den... ved uz zajtra tie svetielka nebudu mat svoje caro. A ja som sama, lebo priatel pracuje. O chvilu si pojdem dat zemiakovy salat,hoci ho mam prisne zakazany od lekara,ale ved su Vianoce... a tak sa s laskou lucim a zelam vsetkym len a len STASTNE a VESELE!!!

Cink- cink- cink.....

Po dlhej dobe : December

Po dlhej dobe tu je znova december.Ani sa mi nechce verit, ze uz to bude rok,co som doma na Slovensku. Vratila som sa  presne 23.decembra,takze mi este ostava par dni. Cas tak rychlo bezi, ze sa ani nenazdam a  z pondelka je  piatok. Priala by som si ,aby som pracovala rychlejsie a poctivejsie. Naivne verim,ze vsetky baby, ktore sa ako ja zivia handmade tvorbou, makaju cele dni bez prestavky. Ak sa clovek na to  pozrie  z druhej strany,ze  kolko ako slobodni umelci musime odvadzat statu, tak nam ine ani neostava. Zial. Aj preto si zelam,aby sa mi konecne podarilo najst system, ktoreho by som sa drzala a podla ktoreho by som tvorila. No pravda je, ze moje dni su chaoticke. Tu stihnem viac, tu zas menej. Malokedy dokoncim veci tak,aby som bola spokojna. Lahko sa je nechat odlakat:). Ale aby som zase neznela ako lenivec, co to som predsa len spravila. I teraz vedla mna lezi rozrobene telicko velkej babiky.Ak sa mi podari, este dnes by som ho chcela dokoncit, aby som ho zajtra mohla zacat obliekat. Tak ma este cakaju malicke babiky,myslim,ze su len dve - objednavky k vianociam ,jeden dennicek a dva obrovske fotoalbumy, ktore si odsuvam zo dna na den,lebo sa do nich bojim pustit. Este som nesila obal na tak velky format , co vo mne vyvolava patricny respekt . Aby som si veci troska spestrila, lebo patrim k tym, ktori radsej tvoria ak k tomu nie su donuteni, tak som si tento vikend zhotovila 5 detskych dusi. Dlho som vahala, ci ich vobec mam priniest na svetlo, ale co mozem stratit? Niekedy som totizto chcela o nich napisat pribeh a aj som pisala, len nedopisala. Typicke....:). Dolezite vsak je,ze ma neopustili. Bzucia mi okolo usi , chcu ist von. Tak som si z nich 5 odchytila a dala im podobu. Este nie su kompletne hotove, male detaily dokazu urobit velke zmeny...., na ne si vsak budu musiet pockat do zajtra. Privstanem si, aby som ich urobila. Tesim sa. A tesim sa aj tomu,ze sa tesim. Lebo mavam dni, kedy ma praca netesi. Kedy sa k nej nutim. Vtedy sa tazko tvori. Bola by som rada,keby ti tam hore respektovali, ze tvorit sa naozaj neda vzdy a mozno troska pozmenili zakony nam- ako nas mnohi nazyvaju- bohemom. Ale dost bolo reci. O politike ani nema zmysel pisat. Kdesi hlboko v sebe verim,ze jedneho dna sa to zmeni. Ze niekto, kto ma odvahu bojovat , sa za nas postavi. Uprimne si myslim,ze vdaka Sashe sa co-to mozno zmeni. Hlavne, ak si stat uvedomi, ake skvele by bolo, keby sa veci vyrabali a predavali na Slovensku - teda, keby sa mnohe nemuselo dovazat a keby aj zisky z predaja ostavali doma. Nehovoriac o tom, ze mnohi ludia by mali pracu a to taku, ktora by ich navyse aj bavila. Oh, dufam, dufam, dufam. Lebo pevne verim,ze by to bolo pre nase Slovensko osozne;).

Ale uz naozaj ani slovo o politike!!!

 Prikladam radsej k tomuto blogu zopar fotiek babik,aby som ho ozivila a aby som vam ukazala, co mi v poslednych dnoch 'kradlo'cas. Hned tuto je fotka oslavujucej rodinky. Dve dcery sice nevidno, ale to hadam nevadi, hlavne, ze je na nej oslavenec a jeho milovana polovicka. Bola to objednavka na dlho..., hlavne nabytok ma potrapil. Teraz dufam,ze vsetko drzi ako ma a ze sa z celej babikovskej rodiny oslavenec nadalej tesi.

Toto je dalsia objednavka pre specialne dievca, s ktorym som si okrem zopar mojich babik vymenila aj niekolko emailov. Poznate ten pocit, ze niekoho poznate aj ked ho v skutocnosti vobec nepoznate? Pri tejto slecne ho mam. Bolo mi preto potesenim zhotovit jej Clementine - hrdinku z jej oblubeneho filmu.

Audry je jedna z velkych babik.Rastla mi pod rukami rovnako rychlo ako rychlo odo mna odisla. Ani som si na jej smutnu tvaricku nestihla privyknut a bola fuc. Ale je v dobrych rukach, to na 100%viem.

Majka u mna este byva. Stoji na policke  a obzera si moje knihy. Je tisko ako muska a keby som o nej teraz nepisala, ani by som nevedela,ze ju este mam. Hm, tak ci onak, zajtra odchadza. Este som jej to ani nestihla povedat. Potesi sa ?

V poslednej dobe som sa zamilovala do malych babik. Nie do ich vzhladu, ale do tvorby, z ktorej vznikaju. Tato namornicka je ukazkou toho, co vznikne, ked sa spoji ziadane s radostou z tvorby.

Aj mala Palculienka je toho dokazom. Pravda je,ze si istu dobu nevedela najst majitelku, ale to nevadi. To cakanie stalo za to, lebo tam, kde teraz je, nie je ani nahodou jedinou na drotenych nozickach stojacou babikou.

Viem, je to len mala ukazka z toho, co v dielnicke u Bobeka vzniklo. Viac je toho na Sashe. No na dnes to staci. Ja slubujem ,ze sa pokusim pisat viac a castejsie. Ibaze ked ten cas fakt tak rychlo leti.......

S laskou, Vas Bobek!