Sniva sa mi?

Ubehol taky dlhy cas od mojho posledneho blogu..... Naposledy, ked som pisala, som mala na rukach bolestive mozole. Davno sa zahojili. Hoci sa este daju vycitat z mojich ruk, uz zabudli boliet. Vo svojom novom byte uz dokonca tyzden byvam a co je este zaujimavejsie, uz v nom ani nie som sama. Nie je to clovek,co mi robi spolocnost, ale psik. Dala som jej meno Holly, ale neviem si na neho zvyknut. Teraz myslim to meno, hoci i my dve  si budeme musiet na seba zvyknut . Vcerajsia prva noc nebola vyhra.... Som hore od tretej a ani to spanie predtym nebolo bohvieco. Nacuvala som kazdemu buchnutiu, skrabaniu, skucaniu.... Mozno jej chybali sestricky, mozno mamina...,mozno zname prostredie. I ja som neista. Nie som vzdy taka silna, ako by som chcela byt. Byt sama moze byt fajn, ale obcas je prepotrebne niekoho pri sebe mat. Jeden sa sam o seba opriet nemoze.
Ale nechcem pisat iba  o neistote ci pochybnostiach. Kto ich nema? Ak verim v to,ze vsetko ma svoj zmysel , tak i moje sucasne postavenie zmysel ma. A moje umenie tiez. Pride mi neskutocne ako sa mi dari. Moje veci sa pacia! Dostavam emaily a pochvaly a ja ich hltam a hltam a hltam.... Oh, ako dokazu slova hriat! Milion krat dakujem! V poslednom case som dost rozcitlivena, rozplace ma kadeco. Aj teraz sa mi chce plakat ..., lebo sa tesim,ze moja praca tesi .  Ake rozmarne bolo cele moje strachanie?
Dnes asi nezverejnim nijake fotky. Som unavena a viecka mi padaju. Este mam nejake objednavky a skicar s nedokoncenou skicou caka vedla mna na stole. Preto sa rozlucim a len poprajem dobru noc vsetkym,no najma tym,  ktori sa tiez ( niekedy)osamote  boja. 

Mozole

Haha...zacnem trocha tazsie robit a hned sa mi vyhodia na rukach mozole. A keby som aspon bola s pracou hotova! Nastastie rodicia usudili, ze stav je zly a ze mi pridu pomoct. Po dvoch dnoch malovania, od zajtra uz len v rukavickach;).
Velmi mi chybaju moje dennicky. Som podporovana Sashou. Chvalim sa,ze len pred par minutami som dala na predaj dalsi dennicek a uz je fuc. S pomocou rodicou pojde prerabka mojho bytu rychlejsie a ja budem moct konecne vytvarat nove dielka.
 Oh, este sa priznam ,ze si hladam spolocnika. A ze ich je dost na vyber, to mi mozete verit. Nevravim o nikom inom ako o psikovi. Utulky su ich plne....zial. Myslienka, ze aspon jednemu z nich poskytnem coskoro teply domov, ma prijemne hreje pri srdci. Ktohovie, mozno neostanem len  pri jednom...
Mamina mi akurat omotala ruky do obvazov a tazsie sa mi pise,preto uz len uverejnim fotky mojich poslednych zverejnenych veci na predaj.

(Ps: S babikou , volam ju Alice, sa mi bude tazko lucim ak si ju niekto vyberie. Mam ju velmi rada. A dennicek, nuz, tiez som na neho pysna.... a hadam bude aj ten niekto v Leviciach, komu uz coskoro poputuje...)

Ked s casom prichadzaju zmeny...

Myslim, ze ked sa dozijem staroby, tak sa raz budem na toto obdobie pozerat ako na obdobie mnohych zmien. Veci, ktorych som sa obavala , sa nahle vytratili a otocili sa v moj prospech. Aby som nebola tajnoskarska (haha, existuje vobec toto slovo alebo som ho 'skomolila'?nebolo by to nic vynimocne v mojom pripade),prezradim,ze uz coskoro budem blogy zverejnovat z mojho (a myslim tym naozaj MOJHO) domova. Zda sa, ze vsetci 'neprajnici',ktori len doteraz krutili hlavou nad mojim predcasnym organizovanim buduceho hniezdocka, teraz uznavaju,ze : ,,Dobre si spravila....Inac by si spala na zemi.Kto vsak mohol toto tusit?'' Zeby len ja,lebo som jeho majitelka? Hovori zo mna pycha? Prosim o odpustenie, ak sa tak zda! To je len hrdost a ........ tuzba. Lebo len ti mne blizki vedia, ako dlho som tuzila pit zo svojich vlastnych bodkovanych hrncekov vo svojom vlastnom byte. S 30tkou v obcianke  bol hadam uz najvyssi cas ;).
A tak sa chvalim a chvalim....a prsty mam pritom skrizene, nech sa nic zle nestane.
A aby som nerepcila len o byte,tak spomeniem cosi aj o mojej praci. Priznam sa,ze v poslednych dnoch zaspavam s bolavymi prstami, lebo moje oci ani za nic nechcu pochopit, ze aj strojom sa da sit, nie len rucne. Odvravaju,ze : ,,Ak sijem s rukami, inac to vyzera!'' , a tak otrocky sijem. No rano su moje prsty zregenerovane a ochotne  pustit sa  znova do prace. Na Sashi sa nepredali nijake nove kusky, ale cestne vyhlasujem,ze mi pribudlo obdivovatelov a kazdy komentar ma nesmierne tesi. Vcera som sla spat tesne pred polnocou, lebo tak dlho mi trvalo, kym som do obchodiku prilakala Clementine. Bolo nesmierne tazke prelomit strach z jej zverejnenia. Hovorila som uz o tom,ze je to akoby som sa pred celym svetom vyzliekala donaha. Fotky vysli super a ja sama sa nemozem zbavit pocitu,ze Clementine 'zije'. Rozpravku mat vsak nebude, lebo uz je na Sashi vystavena k predaju. Tymto ju pozdravujem a prajem jej vela stastia. No a tu je,moja draha Clementine:

Krasny den prajem!

Na zaciatok celkom 'fajn'

Su to este len 4 dni,co som sa odhodlala s predajom na Sashi a uz sa dostavilo to, o com vsetci tak chvalospevne hovoria. Je to pravda, komplimenty a hrejive slova obdivu ,posuvaju ich autora k dalsej tvorbe  omnoho silnejsie nez cokolvek ine. Je neopisatelne prijemne pocut,ze to ,co vyslo spod vasich ruk, sa niekomu inemu paci . Navyse, dva z mojich vytvorov si uz nasli noveho majitela a to je pre mna druha 'facka'. Tieto dva denniky mi znova ukazali,ze musim viac zabrat a hlavne,ze to zmysel ma. Som vdacna vsetkym,ktori ma doma podporuju.....hm, hadam im to budem musiet povedat osobne(nemyslim,ze o tomto blogu vobec vedia). A tu su tie dva slavne exemplare, ktore uz coskoro - v makkuckych  bublinkovych obalkach- opustia Maurerovu ulicu ,aby poputovali do Serede:

Na dnes sa s Vami rozlucim...vedla mna lezi ruzovy dennicek,ktory caka na svoju kresbicku a dekoracie. Tu u nas este vladne rano(psssst! vsetci tisko spia...) a tak ho idem 'uzitocne' vyuzit.

Pondelok

Pondelok asi nie je najlepsi nazov,ale v toto rano mi nic lepsie nepride na um. Naposledy som spominala,ze sa pokusim otvorit svoj internetovy obchodik a po dlhom odkladani som tak vcera konecne urobila. Je to stale troska zvlastne ,povedala by som dokonca,ze bolestive, akoby som sa odrazu ukazala vsetkym naha. Okamzite som dostala niekolko pozitivnych sprav a povzbudeni. Nesmierne ma potesili. Hoci viem,ze je to len zaciatok mojho 'osobneho' planu, ako podporu na ceste k dosiahnutiu jeho ciela, si nic bajecnejsie ani priat nemozem.
Nakolko som skoncila s kupovanim a planovanim svojho buduceho domova(haha, vsetko je uz v predstihu vybrane, objednane a ulozene ....),tak mam viac casu na umenie a pracu. Hmmm, dovolte sa mi opytat - stava sa vam aj vam,ze obcas konate veci a akoby ste to ani neboli vy, kto za tym vsetkym stoji? Akoby to bol film a vy len  idete podla scenara? Tak aj ja mam jeden taky scenar,podla ktoreho 'hram' svoju rolu. A zda sa ,ze ju hram dobre, lebo cosi, v co som nikdy neverila,ze niekedy mozem robit, sa premiena na skutocnost. Ak sa tak stane, nenecham si to pre seba a napisem o tom.

Nateraz sa  radsej vratim  k svojej tvorbe. Z neznamych dovodov som cez vikend usila hracku. Maleho zajaca. Kym som ho sila, mamina sedela na gauci za mnou a plietla . Odrazu z nicoho nic povedala,ze aj ona by chcela robit take veci. Je to asi bezvyznamna sprava. Pre kazdeho,len nie pre mna. Moja mamina ma na konte kominy svetrov a salov a pletenych ponoziek. A dalsie kominy vysivanych obruskov a zavesov a .....ona povie,ze by chcela 'take' robit ? Bol to pre mna kompliment.U nas doma ich vela nie je pocut. Mame sa vsetci 'radi' , len si to  drzime pre seba. Ak chcem teda vediet,ci sa niekomu doma moje veci pacia, musim sa na to priamo opytat. (mimochodom,ak sa uz niekoho opytate,ci sa mu nieco paci, aka je sanca,ze vam da zapornu odpoved, hlavne ak vie,ze ide o rucne robenu vec?)
Nateraz odidem. Rano sa pomaly konci a bola by hanba z neho este aspon co-to  nevyuzit. Prajem vsetkym krasny den a tym, ktori dnes budu zastavat svoju rolu namiesto seba prajem, aby sa im ich postava hrala velmi dobre.....

Sorry, no English today.

Ubehlo uz tolko dni od posledneho blogu. Vela veci sa udialo, ako kupa bytu, toho najkrajsieho, aky som dosial videla. Este vsak nie je moj. Par dni si nan musim pockat. Pride mi to neuveritelne, ze uz coskoro budem zaspavat vo svojom, ze uz budem mat miesto,kam sa budem moct stale vratit a volat ho domov. Hlavu mam ako melon, predstavujem si izby, ako vymalujem steny, ako ulozim nabytok ,ako si vsetko ozdobim tak,aby som sa vo svojom bytiku citila stastne a bezpecne.
Klamala by som vsak,ak by som tvrdila,ze vsetko je len uzasne. Vo vnutri mam stale zmatok,ale to by som nebola ja, keby bolo vsetko pokojne. Chyba mi cudzina...., nech to znie akokolvek zvlastne. Snazim sa priputat k domovu a hladam jeho kvality vo vsetkom,co ma obklopuje,no stale mam taky divny pocit...akoby mi jedna noha stala pevne na zemi a druha sa uz kamsi uberala....
Aj ked som v poslednych dnoch nemala vela casu na umenie, cosi som predsa len zhotovila. Par dennickov a dve babiky. Este nie su uplne ukoncene ,hlavne babka s tmavymi vlaskami potrebuje vylepsit...,ale ako zvyknem vraviet, je to vzdy lepsie nez nic. Navyse som zacala pracovat na svojom virtualnom obchodiku, len sa este troska bojim zacat.(Ja sa vzdy bojim.....) Hadam sa nezabudnem pochvalit, az tak urobim.

                                                 

Nateraz sa rozlucim.....idem este chvilku sit ,ktohovie,mozno este nieco zmajstrujem nez pojdem spat. A rozlucim sa s niecim,co som dnes pocula v istom nemenovanom filme, ktory mimochodom patri k tym najoblubenejsim mojej mladsej sestry:,,Robit to,co ta bavi, je len polovicka stastia.Ta druha a viac dolezita je, s kym to robis. '' Dobru noc ktokolvek to cita....

Happy New Year

 I have been kind of busy lately mostly because I moved to Slovakia. I am still not sure if I did the right step . As a result my mind cannot stop playing with the idea of going 'out' again. Sometimes I wish to have someone who could decide for me what would be the best thing to do.
Will I ever become sure about my life(what I should do and what I shouldn't?) ? I recently read in one magazine about why it is so hard for us to decide. It is because we have choices. Without a choice we would be happy with what we got. Ok, maybe we wouldn't be 'happy' -but  that isn't important. The point is that we would try to make it work. Having a choice means that we have to choose and we will never find out if the other way(which we didn't choose) wasn't a better one.
Anyway, I am trying to focus and look ahead with clear mind.

Because of Christmas and New Year , I have plenty of time to do so.
Plus, of course, I have plenty of time to make new diaries as well.  Here are few photos of my latest work.
Oh, I almost forgot to wish you all the best! I mean ALL THE BEST!