Pridavam sa k davu alebo pokusam sa najst nieco ,vdaka comu moj obchodik viac nebude prazdny

 Slnko svieti a ulice nasho maleho mesta su nahle preplnene zivotom. Vdaka kosatym korunam stromov sa zda byt vsetko este plnsie. Uz kvoli nim  viac nedovidim na druhu stranu za potok ako som zvykla v zime, ked boli konare hole.
Ludia fandia hokeju a je to citit odvsadial. Nie je  mozne prehliadat ludi so salmi s dvojkrizom omotanymi okolo krku aj napriek tomu,ze teplota vystupila nad 20 . Nie je mozne nevsimnut si auta so zapichnutymi vlajkami - najma ked mi  na prechode po sty- krat nedaju prednost. Ale odpustam im a tesim sa s nimi. Napokon, vsetci sme Slovaci - davat prednost nie je nas styl a ja dufam,ze hokejisti to potiahnu v rovnakom duchu.

U mna doma sa tiez mnohe zmenilo. Casto mi v izbach cosi lietajuce bzuci. To doteraz nebolo.  Zvonku pocut vtakov a krik deti. Uvazujem,ze som asi citliva na zvuk. To by vysvetlovalo, preco si v strachu usi vzdy zapchavam.

V praci vsak nie som taka rychla ako rychlo utekajuci cas. Nestihala som ani blogovat a od hanby si  pred vami  zakopavam  hlavu do vankusov. Tak veru- hanba mi. Netreba mi viac nakladat- ja si nalozim aj sama.

Na okennom rame sa mi susia nove hlinene hlavicky. Na policke ich troni zo sest ci sedem a vsetky su zle . Troska sa mi nedarilo. Hlavicky su mensie, nez by mali byt. Musim modelovat odznova. Uz sa ani nenamaham pisat ospravedlnujuce maily so slubmi, ze uz coskoro, len vyckajte. Ale mrzi ma to prevelice.

Cosi dobre sa vsak v poslednych dnoch predsa len narodilo:

...dlhovlasa Paulinka cislo jeden....

...hrdzava Boba....

....a nezna Paulinka cislo dva.

Coskoro pribudnu dalsie, no kym sa tak stane, verejne oznamujem ,ze uz coskoro budem 'skaredo' komercna a vobec sa za to nehanbim- prave naopak. Prve dielka tohto razu uz prisli na svet a ja sa z nich tesim ako male dieta:

 Na zaciatok som si vybrala Lizu a.........

.....malu carodejku s magickym klobukom. Az na male detaily som s odznacikmi spokojna. Troska hromzim nad zabudnutymi 'moskovymi vlaskami' ako ich ja volam, ktore sa vyrobcom vkradli pod foliu a uz sa nedaju vybrat. Aj preto si netrufam pridat ich k predaju.

Ale nevadi...,ze ano? Na prvy pokus to nie je zle. Este musim viac potlacit priatela, aby mi pomohol a hadam sa uz coskoro moj obchodik zaplni malymi odznacikmi a uz viac nikdy nebude prazdny.

Lucim sa s Vami .....veselo a nadejne....

CINKYlingyBOOM !

Zase som o rok starsia

Narodeniny som mala presne prveho maja. Oficialne mam 32 rokov. Na kolko sa citim- nie je dolezite, pre mna su ohladom veku dolezite fakty.
A tak som v zaplave slnecneho svetla- den pred zahradnou oslavou mojich narodenin ,ked som chystala stoly a stolicky- zbadala jemne vrasky okolo svojich kolien. Kedy sa tam stihli objavit?
Vyzeram s nimi na 32?
Pod oci si kazdy den natieram lekarnickou vrelo odporucany kremik proti vraskam. Usmejem sa a bum, su tam. Male vrasky ,ktore ktosi kdesi nazval stracimi nozkami .
Asi by bolo divne,keby som ich v 32 nemala....
Rukou sa opriem o okraj pohovky, pokozka sa mi zvlni, zvraskavie. Chvilu jej trva,kym sa vrati spat a narovna.
Niet si viac co nahovarat -mam 32.
Co si budem klamat? Proti casu sa neda bojovat.
A tak som vynimocne, hoci ja sperky nemusim, vytiahla niekolko extravagantnych kuskov s ciernymi pierkami a ozdobila sa nimi na oslavu. Chcela som byt viac zenska nez kedykolvek predtym. Uz niet na co cakat. Navyse, vzdy si pripominam veticku, ktoru mi pred rokom povedala ista Ceska v Londyne: kazdym dnom to bude uz len horsie, preto sa dnes netrap, ale tes.

Nemyslim,ze 32-hy rok  je nejakym milnikom v zivote zeny. Hoci ... isty ilustrator detskych knih mi raz povedal,ze prave 32 rok je rokom, kedy sa mozu stat zazraky. Asi mal na mysli Beatrix Potter. Ibaze ja nie som Beatrix Potterova ale Vierka Cechova. Tym nevravim,ze na zazraky neverim. Naopak. Uz zopar sa mi ich stalo. A rada si pockam na tie tohtorocne. A pockam si na ne vo velkom style- mozno troska  malichernom,ale co tam po tom! Mam predsa 32 a ako povedala aj samotna Beatrix- uz niet na co cakat a kazdy den sa pocita.

Tak som si v obchodiku na rohu kupila parfem a teraz sa nim voniam od hlavy az po paty.
Na remeselnych trhoch v Kosiciach som sa dozdobila naramkami:

..lebo jeden nestacil, zobrala som si hned tri.

V sekaci som si vcera navyse nakupila zopar veci -sebecky len pre seba ,aby som tu 32 prechodila nie len navonana ale aj pekne oblecena:

A tak do mojho satnika  pribudol zeleno-sivy sveter a pletene sivo-hnede pancusky....

...namornicky modra vesticka....

...a jedno jednoduche biele tricko verzus jedno s potlacou.

Mrzi ma troska, ze vsetka praca sla na par dni bokom a teraz dohanam zameskane.

Jedna z babik caka na dokoncenie a traja Bobekovia na zverejnenie.Hla, tu su:

Aj preto sa teraz s Vami rozlucim a odchadzam s pohladom na tu trosku sladkeho, co mi z oslavy este ostala.

Cinkylinky !